Vláda stopla rozvoj obnoviteľných zdrojov energie

Marian Hanzel
By Marian Hanzel August 3, 2004 17:39
Tichý ústup od záväzkov EU

V

Vláda SR rezignovala na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktoré indikatívne prijala na predvstupových rokovaniach s orgánmi Európskej únie (EU). Namiesto ich podpory sa sústredila na alibistické zdôvodnenie potreby zníženia pôvodne prijatého podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe elektrickej energie. Plánovaných 31 percent, ktoré malo Slovensko dosiahnuť v roku 2010, znížila vláda na neuveriteľných 19 percent, čo je len o 0,7 percenta viac ako predpoklad na tento rok! Zdôvodňuje to vo svojom uznesení č. 667 zo 7. júla 2004 v ,,Správe o pokroku v rozvoji obnoviteľných zdrojov energií (OZE)“. Informoval o tom Ing. Milan Novák, riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov THERMO|SOLARU Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom.


,,Už názov schvaľovanej správy nie je identický s jej obsahom. Správa vôbec nehodnotí pokroky v rozvoji OZE ako celku, ale celý jej obsah je zúžený na zdôvodnenie potreby zníženia 31 %-ného podielu OZE na celkovej spotrebe elektrickej energie v roku. 2010. Tak ako nerealistické bolo prijatie horeuvedeného cieľa, tak sa teraz v schválenom vládnom uznesení snažia sa ministerskí úradníci presadiť nový extrém, nerobiť prakticky nič. Veď ako inak sa dá nazvať stav, ak predpokladaný podiel OZE na celkovej spotrebe elektrickej energie v r. 2004 by mal byť 18,3 % (hlavne vďaka veľkým vodným elektrárňam) a do roku 2010 by sa mal zvýšiť na cieľových 19 % ?“, pýta sa M.Novák.


Dodáva, že pochybnou „výhodou“ takéhoto riešenia bude nulový dopad na verejné financie, keďže na minimálne zvýšenie podielu OZE budú stačiť štrukturálne fondy, kde ich istú časť musí SR vydať na tento účel. Upozorňuje však, že EÚ bude na svojich členov vyvíjať značný nátlak v oblasti rozvoja OZE a hlavný dôraz sa bude klásť ani nie tak na percentuálne zastúpenie ich podielu na výrobe a dosiahnutie stanovených cieľov, ale na implementáciu mechanizmov, ktoré by rozvoj OZE mali umožniť.


,,Všetky členské krajiny sú povinné v pravidelných intervaloch predkladať správy o svojom postupe. V tejto časti bude mať Slovensku značné problémy vysvetliť náš súčasný prístup. V okolitých krajinách vrátane ČR totiž prebieha úplne iný vývoj, ktorý do značnej miery kopíruje úspešné kroky Nemecka pri rozvoji výroby elektriny z OZE. Hlavný dôraz sa tu kladie na stanovenie dlhodobo garantovaných výkupných cien elektrickej energie od výrobcov na takej úrovni, ktorá je dostatočne stimulujúca aj pre nezávislých výrobcov. Výsledkom je niekoľko tisíc MW nového výkonu hlavne v oblasti veterných elektrární a vytvorenie niekoľko tisíc nových pracovných príležitostí a nového exportného odvetvia nemeckej ekonomiky“, zdôraznil M.Novák..


Ďalej dodal, že do roku 2010 sa členské štáty EÚ zaviazali dosiahnuť 12 %-ný podiel OZE na celkovej spotrebe primárnych energetických zdrojov (PEZ) a 22,1 % podiel na spotrebe elektrickej energie. Povinnosťou nových členských štátov EÚ bola implementácia týchto cieľov v rámci prístupových rokovaní. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené údaje z 8 stredo- a východoeurópskych pristupujúcich krajín o podiele OZE na celkovej spotrebe elektrickej energie a ich indikatívne ciele do r. 2010, tak ako boli dojednané v prístupových rokovaniach, vrátane Slovenska.

Potenciál tvorby nových pracovných miest je na poli OZE obrovský. V Nemecku už v r. 2001 bolo v oblasti priemyslu životného prostredia zamestnaných 1.350 tisíc osôb, zatiaľ čo v automobilovom priemysle iba 950 tisíc. Európsky zväz veternej energie počíta, že do r. 2010 sa vytvorí 190.000 až 320.000 pracovných miest, Európsky zväz biomasy ráta až s miliónom pracovných miest, v oblasti fotovoltaiky by to malo byť 100.000 pracovných miest a slnečných termických zariadení 250.000 pracovných miest. Slovensko by preto nemalo byť iba pod tlakom orgánov EÚ, ktoré ho „nútia“ intenzívnejšie využívať OZE, ale samo by sa malo chopiť iniciatívy presadiť sa na prudko sa rozvíjajúcom trhu OZE. Malo by mať ambíciu, stať sa spolutvorcom stratégií a nie byť outsiderom, ktorý koná iba pod tlakom orgánov EÚ.


Obrovské pole pôsobnosti sa vytvára hlavne pri presadzovaní vyššieho podielu OZE na výrobe tepla oproti elektrickej energii. Veď ďaleko ľahšie sa dá znížiť množstvo škodlivých exhalátov na veľkom elektrárenskom bloku ako na tisíckach malých kotolní. Podobná úvaha platí aj pre dnes na Slovensku často diskutovaný problém atómových elektrární. Elektrina sa dá vyrábať vo veľkých centralizovaných jednotkách efektívnejším spôsobom a v Európe je k dispozícii aj dostatočne hustá prenosová sieť. Na rozdiel od elektrickej energie výroba tepla je podstatne viac decentralizovaná. Navyše teplo z OZE sa dá vyrábať investične ďaleko lacnejšie ako elektrina. Podľa prepočtov i údajov odbornej literatúry je pri súčasnom stave technicky možné vyrobiť 1 kWh tepla zo slnečných kolektorov v cene pod 3 eurocenty. Podľa literatúry cena l kWh elektriky z vodných elektrární sa pohybuje na úrovni 4 až 8,7 Centa, z biomasy 8 – 12 Centov, z veternej energie 4 až 6,25 Centov a pri priamej premene slnečného žiarenia na elektriku fotovoltaickým spôsobom 25,6 až 50,6 Centov (s klesajúcou tendenciou).


“Decentralizovaná výroba tepla z OZE, všade tam, kde sa dajú nahradiť fosílne palivá, by sa mala stať jednou z priorít Slovenska v EÚ, pretože na ich rozvoj má SR ale i ostatné štáty EÚ najlepšie prírodné a technické predpoklady”, uzatvára M.Novák.

Marian Hanzel
By Marian Hanzel August 3, 2004 17:39

Vyhľadať

Archív