Slnečné kolektory predĺžujú kúpaciu sezónu v bazénoch až na pol roka

Marian Hanzel
By Marian Hanzel June 10, 2003 16:52
Budeme sa brániť horúčavám solárnymi klimatizáciami?

Súčasné tropické teploty zvyšujú aj účinnosť slnečných kolektorov, čo využívajú predovšetkým spotrebitelia na ohrev vody vo vonkajších bazénoch. Optimálne namontovaný a prevádzkovaný solárny systém umožňuje predlžiť kúpaciu sezónu z obvyklých cca 3 mesiacov na 5 až 6 mesiacov. Výdatnú pomoc slnečným kolektorom predstavujú rôzne typy plávajúcich krytov, najčastejšie bublinkových fólií, ktoré významným spôsobom znižujú straty tepla z hladín bazénov.

Zvýšený počet slnečných dní zvyšuje aj účinnosť ohrevu teplej úžitkovej vody pre domácnosti, ale tam sú solárne zariadenia dimenzované tak, aby ich kapacita postačovala aj počas zamračených dní a prechodného obdobia na jar a jeseň. Boom využívania slnečných kolektorov ešte na Slovensku nenastal, príčinou je úplná absencia podpory štátu a nízka kúpyschopnosť obyvateľstva. Informoval o tom Ing. Milan Novák, CSc., riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov – firmy THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom.

“Globálne otepľovanie a s ním súvisiace zvyšovanie priemerných teplôt paradoxne rozširujú možnosti využívania solárnych zariadení. Využívanie energie slnka postupuje v posledných rokoch do vyšších zemepisných šírok a nadmorských výšok a rozširuje sa už nielen na ohrev vody, ale aj na chladenie v klimatizačných zariadeniach, odsoľovanie morskej vody, či výrobu elektrickej energie“ , povedal M. Novák Poukázal pritom na konkrétne využitie plochých vákuových slnečných kolektorov TS400 zo Žiaru nad Hronom, ktoré pracujú aj v extrémnych alebo neštandardných podmienkach napríklad na Umwelt-Forschungszentrum Zugspitze vo výške 2650 m nad morom v nemeckých Alpách alebo pri odsoľovaní morskej vody v Ománe. S postupujúcim globálnym otepľovaním sa solárne zariadenia najnovšie začínajú využívať ako energetický zdroj pre absorbčné klimatizačné zariadenia. Ich masovému rozšíreniu na toto použitie zatiaľ bráni vysoká vstupná cena v porovnaní s elektrickými, ktorých investičné náklady sú zatiaľ výrazne nižšie.

“Výskum a vývoj však napreduje rýchlym tempom a je predpoklad, že v najbližších piatich, maximálne desiatich rokov sa dočkáme aj cenovo prijateľných zariadení na solárne chladenie. Táto perspektíva je mimoriadne príťažlivá, pretože v období najväčšej intenzity slnečného žiarenia, teda maximálneho solárneho príkonu je objektívne treba aj najintenzívnejšie chladiť“, načrtol ďalší vývoj M.Novák

Riešením je systémová podpora využívaniu slnečnej energie a to zvýhodnenými úvermi, daňovými úľavami a priamymi dotáciami. Na rozdiel od klasických zdrojov ide o ekologické a obnoviteľné zdroje energie, čo by pri postupujúcom globálnom otepľovaní malo motivovať zodpovedné štátne inštitúcie. Posun vo vedomí by mohol priniesť aj vstup do EU, kde podpora solárnej energii má tradíciu, zdôraznil M. Novák.

Vysoká účinnosť kolektorov, ich dlhá životnosť, nezávislosť na dodávkach surovín z rizikových oblastí nestabilných politických režimov a ekologickosť, predstavuje obrovský potenciál rastu. Slnečné kolektory z THERMO|SOLARU v Žiari nad Hronom už úspešne zásobujú energiou české veľvyslanectvo v Tunise, slovenské a české veľvyslanectvá v indickom Dillí, hotely v egyptskej Káhire a inštalované sú aj v Botswane. Najnovšie prerazil žiarsky výrobca aj do Maroka, kde pre hotelový komplex v Marrakéši dodal 200 m2 slnečných kolektorov Ts400, v celkovej hodnote 1,3 milióna Sk.

Hlavné solárne trhy sú v celosvetovom meradle v západnej Európe, predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, kde však v súčasnosti pokračuje odbytová kríza. THERMO|SOLARU sa podarilo čiastočne kompenzovať pokles predaja na týchto trhoch Marokom, a zvýšením exportu do ČR, Maďarska, Slovinska a Chorvátska.

THERMO|SOLAR je jediným výrobcom na svete, ktorý zvládol náročnú technológiu výroby plochých vákuových kolektorov, vyznačujúcich sa vysokou účinnosťou. (Konkurencia vyrába iba trubicové a nie ploché vákuové kolektory). V západnej Európe sa slnečné kolektory rôznych výrobcov často porovnávajú pomocou tzv. „výkonovej ceny“, t.j. ceny jednotky získaného tepla vypočítanej ako podielu investičných nákladov k reálnemu tepelnému zisku v definovaných prevádzkových podmienkach. Kolektory TS sa v takýchto porovnaniach umiestňujú vždy na najvyšších priečkach.

Ekonomicky zmysluplná miera úspor v slovenských podmienkach dosahuje priemerne 50 až 70 percent energie na prípravu teplej úžitkovej vody a 15 až 30 percent tepla na prikurovanie. Priemerná slovenská domácnosť spotrebuje 90 percent energie na teplo a teplú vodu a len zvyšok na ostatné elektrické a iné plynové spotrebiče. Potenciál úspor je teda obrovský.

Zdrojom načrtnutých možností sú výsledky praktického využitia solárneho systému v 4-člennom rodinnom dome. Inštalácia troch výkonných slnečných kolektorov s plochou asi 6 metrov štvorcových, 300-litrového solárneho bojlera a nevyhnutného príslušenstva vrátane montáže stojí cca 100-tisíc korún. Pri rovnomernom odbere teplej úžitkovej vody predstavuje ročný zisk 2500 až 3200 kWh energie s minimálnymi prevádzkovými nákladmi. Pri takýchto výkonových parametroch sa vstupná investícia počas predpokladaného 20 až 30-ročného používania solárneho systému vráti vo viacnásobných úsporách nákladov.

Do znásobenia efektívnosti solárneho zdroja tepla a tým výhodného zníženia vstupných nákladov možno vstúpiť vylúčením zariadení na konvenčnú prípravu teplej úžitkovej vody a to nahradením elektrického bojlera solárnym bojlerom doplneným v jeho hornej časti o výmenník tepla, napájaný z ústredného kúrenia, alebo o elektrický odporový ohrievač. Tým sa vytvorí komplexná štruktúra plne nezávislá na poveternostných podmienkach. Pre prípad dlhodobej nepriazne počasia alebo v zime je tu alternatíva čiastočne ohriatu vodu zo slnečných kolektorov dohriať konvenčným spôsobom na požadovanú teplotu.

O naznačenej ekologickej dimenzii využívania slnečnej energie najvýstižnejšie vypovedajú výsledky poveternostných meraní: jeden kolektor s plochou 2 metre štvorcové zníži za rok emisie oxidu uhličitého o 200 až 1100 kilogramov, úplne vylúči oxidy síry a dusíka. Kým pre zdroje uhlia, ropy a zemného plynu platí, že ich zásoby sa dynamicky stenčujú, o slnečnej energii sa dá tvrdiť, že je nevyčerpateľná. Jej obrovský potenciál vyjadruje porovnanie: vo forme slnečného žiarenia dopadá na zemský povrch 180 000 TW, pričom spotreba všetkých druhov energie celého ľudstva dosahuje 10 TW. Na Slovensku dopadá ročne na 1 m2 plochy 800 až 1250 kWh slnečnej energie. V súvislosti s globálnym oteplením sa aj na Slovensku zvyšuje počet slnečných a teplotne nadpriemerných dní. Na obdobie od apríla do októbra pripadá 75-percentný podiel, od októbre do apríla 25-percentný podiel. Celková doba slnečného svitu v SR sa pohybuje v rozmedzí 1600 až 2200 hodín za rok.

Marian Hanzel
By Marian Hanzel June 10, 2003 16:52

Vyhľadať

Archív