Liekom na energetickú krízu sú obnoviteľné zdroje energie

Marian Hanzel
By Marian Hanzel January 13, 2009 12:42
EU prijala záväznú direktívu o päťnásobnom zvýšení OZE pri výrobe elektriny

Súčasný nedostatok zemného plynu dôrazne upozornil na potrebu zlepšiť zabezpečenie Slovenska dostatkom spoľahlivých energetických zdrojov. Niekoľko týždňov predtým, než Gazprom uzavrel ventily na plynovodoch do Európy, prijalo 9.decembra 2008 v Bruseli 27 členských krajín EÚ a Európsky parlament direktívu, že podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na výrobe elektrického prúdu bude v r. 2020 na úrovni 33,6 až 40,4 %. Informoval o tom Ing. Milan Novák,CSc., podpredseda Československej spoločnosti pre slnečnú energiu.

,,Prvý raz v histórii je to záväzný a nie dobrovoľný cieľ. V roku 2010 musia členské štáty komisii predložiť detailné akčné plány a následne každé dva roky predložiť správu o dosiahnutých pokrokoch. Tento záväzok bol prijatý napriek prehlbujúcej sa hospodárskej kríze. O aký ambiciózny cieľ ide svedčia čísla. Veterná energia sa podieľala v roku 2006 na výrobe elektrickej energie 87 TWh a v roku 2020 to má byť až 477 TWh. Fotovoltaika vzrastie z 2,5 TWh na 180 TWh, biomasa z 89,9 TWh na 250 TWh, geotermia z 5,6 TWh na 31 TWh, solárne termické elektrárne a energia mora zo súčasných 0 na 43 TWh resp. 5 TWh. Spolu by sa malo v roku 2020 vyrobiť 1370 TWh „čistej“ a od politicky nestabilných regiónov nezávislej elektrickej energie“, vymenoval M.Novák.

Dodal, že 19.12.2008 bol v Bruseli predstavený aj druhý detailnejší strategický dokument „Európskej solárnej termickej technologickej platformy“. Dokument je výsledkom práce viac ako 100 odborníkov a zaoberá sa technickými aspektmi využívania slnečnej energie na výrobu tepla a chladu do roku 2050.

,,V súčasnosti sa EÚ z konečnej spotreby energie pripadá 20 % na výrobu elektrickej energie, 31 % na dopravu a až 49 % na výrobu tepla a chladu, pričom rozhodujúce množstvo tepla sa spotrebúva na teplotných úrovniach do 250 °C. A práve tieto teplotné úrovne sú zaujímavé pre termické slnečné kolektory. Už dnes sú k dispozícii prepracované technológie využitia slnečnej energie na prípravu teplej vody a vykurovania. Veľký, doteraz málo využívaný potenciál má solárne teplo v obytných a priemyselných budovách a v systémoch centrálneho zásobovania teplom. Významne zvýšiť podiel solárneho tepla na celkovej spotrebe tepla na 20 % do r. 2030 a na 50 % do r. 2050, možno podľa záverov dokumentu hlavne: Znížením absolútnej spotreby tepla o 40 % realizáciou programu úspor a vývojom termických slnečných kolektorov pre pracovné teploty do 250 °C a kompaktných zásobníkov tepla s podstatne vyššou tepelnou kapacitou ako majú dnešné vodné akumulátory“, poukázal M.Novák.

Dodal, že kompaktný zásobník tepla umožní efektívnejšiu akumuláciu letných prebytkov solárneho tepla a ich zužitkovanie v zimnom období. Termické slnečné kolektory s výstupnými teplotami do 250 °C zasa umožnia vyššie využitie solárneho tepla pri chladení, v priemysle a príprave pitnej vody.

,,Krátkodobo sa ľudstvo nebude môcť zaobísť bez jadrových a fosílnych energetických zdrojov. Bolo by však chybou, ak by súčasná kríza v zásobovaní plynom odštartovala horúčkovitú výstavbu nových uhoľných a jadrových elektrární. I keď známe zásoby uránu a hlavne uhlia sú väčšie ako v prípade plynu a ropy, nie sú neobmedzené Slovensko je odkázané na ich dovoz. V prípade uhlia neznie otázka iba ako dlho vydržia zásoby, ale či si ľudstvo z hľadiska klímy bude môcť dovoliť jeho spaľovanie. Komplikované technológie zachytávania a ukladania CO2 v nových uhoľných elektrárňach pravdepodobne tak zvýšia cenu elektrickej energie, že OZE by už aj dnes boli lacnejšie“, povedal M.Novák.

Poukázal aj na to, že vedeckotechnický pokrok a zvyšujúce sa objemy výroby neustále znižujú jednotkové ceny elektrickej energie a tepla získaných z OZE. ,,Nečinne však čakať na čas, kedy sa OZE sami ekonomicky presadia voči fosílnym zdrojom energie, často dotovaných z celospoločenských zdrojov, by mohlo byť veľmi riskantné nielen z ekologických a bezpečnostných, ale aj sociálnych hľadísk. Napríklad v Nemecku predpokladajú, že ak sa realizujú vládne scenáre vyššieho využívania OZE, iba v tejto krajine sa do roku 2020 vytvorí 500- tisíc nových pracovných príležitostí. A to v situácii, keď väčšina iných priemyselných odvetví sa z Nemecka sťahuje do oblastí s lacnejšou pracovnou silou“, uzavrel M.Novák.

Marian Hanzel
By Marian Hanzel January 13, 2009 12:42

Vyhľadať

Archív