Dotované solárne systémy stoja od 2 680 € a majú návratnosť 4-6 rokov

Marian Hanzel
By Marian Hanzel April 28, 2009 12:34

Denne sa o slnečné kolektory zaujíma viac ako 1000 ľudí

Zavedenie štátnej dotácie na podporu slnečných kolektorov spustilo novú vlnu záujmu o tento obnoviteľný zdroj energie. Štvornásobne sa zvýšila návštevnosť internetových stránok najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov – firmy THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom. Denne stránku www.thermosolar.sk navštívi viac ako 1000 záujemcov a okrem toho sa na ceny a podmienky inštalácie dotovaných solárnych systémov informujú telefonicky stovky ľudí. Informoval o tom Ing. Marián Zorkóczy z THERMO|SOLARU.

,,Napriek obrovskému záujmu o slnečné kolektory, uvítali by sme zjednodušenie požadovaných príloh k žiadosti. Slovenská inovačná energetická agentúra (SEIA), v tlačovej správe z 28.4.2009 upresnila inštalačnú plochu kolektora. Podľa nej sa počíta absorbčná plocha kolektora. Prospelo by keby sa vyriešili ďalšie prílohy, ktoré sa napríklad pre zamestnancov nedajú získať (potvrdenie sociálnej i zdravotnej poisťovne, že nie sú ich dlžníkmi). Je zarážajúce, že pri šrotovaní automobilov sa nič takéto nežiadalo. Stačil prakticky doklad o vlastníctve auta a jeho zošrotovaní. Dúfame, že sa tieto prekážky podarí čo najskôr odstrániť a naše domácnosti budú môcť čerpať historicky prvé dotácie na solárne systémy v Slovenskej republike“, povedal M.Zorkóczy.

Dodal, že dotácie si môžu žiadatelia uplatniť spätne všetci, ktorí si namontovali solárne systémy po 20. apríli 2009 a majú faktúru o dodaní a odovzdávajúci protokol. V zahraničí dotačné programy spoľahlivo fungujú už dlhé roky. Platí to nielen o starých krajinách Európskej únie, ale aj napríklad v Českej a Maďarskej republike. Ďalej poukázal na to, že v masmédiách sa objavilo v súvislosti s využívaním slnečných kolektorov množstvo nepresných informácií, ktoré môžu záujemcov odradiť, či naviesť na kúpu menej výhodných výrobkov. Jedným z najčastejšie od výrobcov podsúvaných nepravdivých výrokov je, že rúrové kolektory majú väčší zisk oproti plochým. V skutočnosti je efektivita oboch typov kolektorov podobná a s odchýlkou niekoľko percent, sa líši iba v prípade jednotlivých výrobkov.

M.Zorkóczy uviedol, že špičkové vákuové ploché kolektory z produkcie THERMO|SOLARU majú väčší zisk ako väčšina rúrových kolektorov, ktoré sú na trhu. Zároveň majú väčšiu činnú plochu v pomere k nainštalovaným rozmerom a tým aj vyššiu štátnu dotáciu. Kým ploché kolektory majú iba cca 12% z celkovej plochy na okrajoch bez účinnej vrstvy, pri rúrových kolektoroch je to až 30% (kvôli medzerám medzi rúrami). Zákazníkov zbytočne odrádzajú aj príliš vysoké ceny, ktoré sa uvádzajú ako príklad pre inštaláciu solárnych systémov.

,,V skutočnosti nie je nutných 4000 eur, ale o tretinu menej. Špičkové solárne zariadenie na prípravu teplej vody pre 2-3 osoby, s kvalitným 200 l smaltovaným zásobníkom, s dvomi výmenníkmi a elektrickým doohrevom slovenského výrobcu Tatramat Poprad, ponúka THERMO|SOLAR so svojimi kolektormi a spolu so štátnou dotáciou a cenovým zvýhodnením oboch výrobcov, za bezkonkurenčných 2 680 EUR (80 738 Sk). Podobné zariadenie pre 4-5 osôb, s 300 l zásobníkom, vyjde na 3 380 EUR (101 825 Sk). Pritom cena je konečná a zahŕňa štandardnú montáž, kompletnú dodávku a uvedenie solárneho systému do prevádzky odborne vyškolenou montážnou organizáciou, s 12 ročnou zárukou na slnečné kolektory a 5 ročnou na zásobníky, bez akýchkoľvek ďalších príplatkov“, poukázal M. Zorkóczy.

Dodal, že takéto systémy ušetria približne 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody. Overená životnosť slnečných kolektorov, ktoré sa vyrábajú v Žiari nad Hronom presahuje 30 rokov a zatiaľ žiadne nemuseli byť zošrotované a spoľahlivo slúžia v 44 krajinách po celom svete. Skúsenosti zo susedných krajín – Českej republiky, Rakúska, ale hlavne Nemecka ukazujú, že nie je rozhodujúca ani tak výška podpory, ako už jej samotná existencia, ktorá motivuje ľudí , aby si dali solárne systémy namontovať. Zároveň však existencia tejto podpory umožní znížiť návratnosť systému o 15 až o 20 %.

Marian Hanzel
By Marian Hanzel April 28, 2009 12:34

Vyhľadať

Archív